Verte, že takmer 90 percent všetkých olivovníkov sa pestuje v oblasti Stredomoria , z toho 60 percent v Taliansku, Španielsku a hlavne Grécku. Sady plné olív nájdete aj v Turecku, Tunisku, Portugalsku a Maroku. Pred niekoľkými rokmi bola významným pestovateľom olív aj Sýria, ktorá však o veľa stromov počas vojnových konfliktov prišla a ako všetci vieme, olivovníky nerastú práve rýchlo, takže obnova bude trvať desaťročia aj dlhšie. O pestovaní olív s komerčným zámerom sa pokúša aj Austrália, Argentína a Čína.

V uvedených krajinách (s výnimkou Austrálie a Argentiny) sa najčastejšie žne medzi septembrom až decembrom , s ohľadom na to, či sa jedná o zber zelených alebo čiernych olív. Nie sú to totiž v pravom slova zmysle odrody. Čierne olivy sú iba prezretými zelenými olivami.

Priemerne jeden strom urodí 15-50 kilogramov olív , v závislosti od počasia a jeho veku.

Komerčné pestovanie olív na našom území zatiaľ nie je možné, ale s rýchlo postupujúcim globálnym otepľovaním sa možno čoskoro dočkáme zmeny. Veď aj teraz sa mnoho tuzemských pestovateľov dočkáva pravidelnej úrody, hoci olivy z nášho územia nemôžeme chuťovo ani veľkostne porovnávať s tými stredomorskými.

Nezabúdajte, že na olivovníku dozrejú prvé olivy najskôr v čase, keď jeho vek presiahne 15 rokov, ale často sa stáva, že je to aj oveľa neskôr.

Olivovník európsky si nenašiel cestu do našich záhrad vďaka vidine úrody, ale predovšetkým z estetických dôvodov. Len ťažko nájdete charizmatickejší strom, ktorý sa ľahko stane nádhernou dominantou záhrady aj interiéru.

Späť na zoznam